Pocity

Je ťažké začať a vyrozprávať sa zo svojich pocitov. Je ťažké žiť vo svete, kde ta ľudia nechápu a odsudzujú ta. Ľudia, ktorí sa tvária, že ti pomáhajú a chcú ti len dobre. Pritom sú to ľudia, ktorí ti ubližujú. Ľudia, ktorí sa snažia zmeniť ťa, pretože si iná. Niesi podľa ich predstáv. Žijeme vo svete plnej nenávisti hnevu a závisti. Kde sa vytratila úcta pokora a láska? Viete, čo je najhoršie? Keď ľudia, ktorí si hovoria vaša rodina. Sú ty, ktorí vám dokážu najviac ublížiť sú to ty, ktorí vás chcú zmeniť. Sú to ty, ktorí chcú, aby si žil ich život nie svoj. Nemám nikoho komu by som sa mohla zdôveriť. Všetky svoje pocity dusím v sebe. Pretože ma nikto nechápe alebo skôr nechce pochopiť. Bojím sa otvoriť ľuďom. Bojím sa otvoriť svojej rodine. Lebo viem, že nebudem pochopená. Nikto v mojej rodine ma nechápe ani moja mama. Keď som sa jej priznala s mojou orientáciou. Namiesto objatia lásky a pochopenia. Som dostala nadávky urážky vyhrážania. Prečo? Pretože som iná. Nemôžem, zato aká som. Aká som sa narodila. Zato nemôže nikto. Cely život mi riadi ona. Chce, aby som žila podľa nej. Nie podľa seba. Smutné je to, že nevidí, ako mi tým ubližuje. Nevidí, ako trpím. Nevidí to, že za mojim úsmevom sa skrýva smútok a žiaľ alebo to skôr nechce vidieť. Tvári sa ako najlepšia matka, ktorá chce pre svoje dieťa len to najlepšie. Ale bohužiaľ to najlepšie pre ňu je najhoršie pre mňa. Nemôžem si žiť svoj život s kým chcem, a tak, ako ja chcem. Pretože by to nebol podľa nej normálny život. Ale ja by som bola šťastná. Bohužiaľ je pre ňu dôležité to, čo si budú ľudia myslieť. Nie to, čo ja chcem a cítim. Čo je zlé na tom byť lesba alebo gay. Každý človek má právo byť šťastný bez ohľadu na orientáciu. Prečo my, čo patríme do lgbt komunity sme vystavovany nátlaku okolia prečo nemáme rovnaké práva? My nie sme ľudia? Prečo nemôžeme ľúbiť ľudí rovnakých pohlaví? Toto nieje choroba tak, ako to mnohý nazývajú. Ja som lesba, ale nie som chorá. Milujem ženu. Tak, ako miluje muž svoju ženu alebo žena muža. Aký je v tom rozdiel? Láska je tu pre každého. My nemôžeme, zato, ako sme sa narodili, ale nieje to žiadna porucha. Aj my chceme milovať a byť milovaný. Moja mama ma svoj názor k lgbt komunite, ktorý neviem či sa zmení. Pre ňu sú to chorí ľudia, ktorí by sa mali liečiť. Pritom si neuvedomuje, ako mi týmito slovami ubližuje, keď vie, že aj ja patrím k ním. Ona si predstavuje môj život tak, že si nájdem muža a budem šťastná budem mať deti rodinu. Ale neuvedomuje si, ako mi týmito slovami a svojou predstavou ubližuje. Jedine, čo si prajem je to, aby ma rešpektovala a, aby ma nechala žiť si svoj život podľa seba. Aby som bola ja konečne šťastná. A šťastná budem len po boku ženy. Je ťažké sa stým zmieriť? Myslím si, že každá matka chce, aby bolo jej dieťa šťastné. Ale ja nie som. Každý deň čakám a dúfam, že príde obijme ma a povie mi, že ma ľúbi takú aká som a, že sa za mňa nehanbí a jediné, čo chce je, aby som bola šťastná.